NEĽAHKÁ CESTA ZA SLOBODOU

            Primo Levi napísal o vlastných zážitkoch z koncentračného tábora v Osvienčime: „Pre väčšinu väzňov hodina ich oslobodenia nebola ani radostnou, ani ľahko prežívanou. Práve krátko po oslobodení bolo spáchaných množstvo samovrážd. Naopak, počas väznenia boli samovraždy vzácnosťou. Aj pre mňa bola chvíľa prepustenia z koncentračného tábora kritickým momentom, v ktorom ma zaplavila vlna ťažkého premýšľania a depresie“.
            Ďalší väzeň z Osvienčimu, Elie Wiesel, povedal: „Počas väznenia som žil z očakávania... zázraku alebo smrti. Do skutočnej krízy som upadol až neskôr, keď celá tá nočná mora pominula. Bolo to čosi bolestné a plné vnútornej úzkosti, kedy som zotázňoval všetky svoje presvedčenia“.
            Spomínané svedectvá dokazujú, že pre mnohých ľudí, žijúcich dlhšiu dobu pod nadvládou iných, nie je sloboda tým, čo by očakávali. Aj Židia po prepustení z egyptského otroctva krátko po svojom vyslobodení a prvých prekážkach sa túžili vrátiť naspäť. Boli ochotní stať sa znova otrokmi. Hoci stačil jediný deň k tomu, aby sa dostali von z Egypta, bolo treba ešte štyridsať rokov, aby sa Egypt dostal z mysle Izraelitov. Do zasľúbenej zeme vkročila až nová generácia.
            Aj naša predstava o slobode pred rokom 1989 bola iná. Teraz, keď ňou kráčame, tiež zažívame veľa sklamaní, neistôt, bolestných skúseností. Niekedy s nostalgiou spomíname na časy, kedy sme mali o mnohé postarané...
            Je ľahšie urobiť z človeka otroka ako z otroka človeka. Cesta za slobodou každého čosi musí stáť. Čosi z vlastného pohodlia a istôt. Prináša nové výzvy a kladie pred človeka vysoké nároky správne sa rozhodnúť. Učí ho prevziať zodpovednosť za svoj vlastný život. Toto nie je ľahké zvlášť pre tých, za ktorých robili rozhodnutia iní.
            Na záver jedna, pre väčšinu asi známa, ale veľavravná bájka o tom, ako sa stretli dvaja psi. Jeden vychudnutý, kosť a koža. Druhý tučný, dobre živený. Chudý sa sťažuje na svoj osud: „Dostávam málo jedla, neustále som hladný.“ Tučný sa chváli: „Ja mám všetko, čo si len zažiadam. A k tomu príbytok, kde je teplo.“ „A čo to máš na krku?“, pýta sa vychudnutý pes. „Obojok. Môj pán ma priväzuje na reťaz.“ Chudý pes odpovedal: „Tak to ja budem radšej vychudnutý, ale slobodný, ako tučný a priviazaný na reťazi.“

                                                                         (spracované podľa homílie o. Milana Bubáka)